Potenciál demokracie... a sen o nej

Autor: Matej Škultéty | 27.3.2018 o 10:38 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  147x

Demokracia má potenciál vytvoriť akýkoľvek systém. Pri správnom vyladení, mohla by vládu zosúladiť s potrebami obyvateľstva, a vylúčiť svojvôľu.Otázkou je, o čom sa bude hlasovať, ako to realizovať, a do akej štruktúry to zasadiť.

V predošlom texte (Nová demokracia...- a koniec politickým stranám) som sa usiloval v stručnosti poukázať na zopár zjavných nedemokratických vlastnosti nášho súčasného systému. V týchto riadkoch sa zas pokúsim načrtnúť potenciál pravej demokracie, a niektoré laické nápady, ako možno vylepšiť tú našu. (Žiaľ, stručné to tentoraz moc nie je, napriek mojej snahe..V nasledujúcich riadkoch koaguluje môj aktuálny pohľad.)

základy demokracie
Demokracia znamená „vláda ľudu“, a jej základnou myšlienkou je predloženie návrhu, o ktorého prijatí rozhodne hlas väčšiny. Len čisto samostatne táto myšlienka nie je príliš efektívna, pretože rozhodnutie väčšiny, nemusí vždy zodpovedať najrozumnejším riešeniam. Možno skôr priemerným,  prípadne aj úplne zlým riešeniam. Neoddeliteľnou súčasťou demokracie je hľadanie kompromisov, aby bol výsledok v čo najobecnejšom záujme. Pretože ako stará múdrosť vraví: „Nedá sa všetkým vyhovieť.“ Presnejšie povedané, nie vždy a nie vo všetkom.
Rozumnosť prijatých riešení je plne závislá na obecnej úrovni poznania, schopnosti rozsudzovania a  dobrej vôli hlasujúcich.

parlamentná demokracia
Je prakticky nemožné, aby mali všetci občania rovnakú a dostatočnú hĺbku poznania vo všetkých oblastiach. Zároveň by bolo veľmi nepraktickým a obťažujúcim, neustále sa pýtať občanov na ich názor. Taktiež vždy musí existovať nejaká hlava, ktorá daný návrh predloží. Ľud nie je schopný spravovať sám seba, bez vyššej autority.
Celkom logickým dôsledkom je preto nepriama demokracia, formou volených zástupcov, ktorí majú reprezentovať záujem širokej verejnosti, (-ale nie len záujmy ich vlastných voličov.)

Toto je kostra súčasnej demokracie, ako ju poznáme. Sú ale rôzne spôsoby, ako ju aplikovať. Treba pri tom dbať, aby boli zachované nie len jej princípy, ale aj hodnoty. Ak sa jej vyhradia správne medze, môžu sa jej nedostatky minimalizovať. Podobne, ako aj každá kostra, až po upnutí šliach a svalov plne funguje.

Demokracia má tú úžasnú vlastnosť, že má potenciál vytvoriť de-facto akýkoľvek systém.
Jedinou podmienkou je, že s ním musí väčšina občanov súhlasiť, a právo na jeho zmenu im musí ostať naďalej plne zachované.
Pravá demokracia ale nemá nárok na takú úpravu, ktorá by viedla k diskriminácii, či odopretiu základných ľudských práv vplyvom hlasovania. To by bolo totiž proti samotnej demokracii, ktorej cieľom je rovnocennosť a sloboda každého občana. Občan má právo byť slobodný do tej miery, do akej svojím rozhodovaním neobmedzí ľudské právo druhých.
Pri správnom vyladení, mohla by demokracia vládu zosúladiť s potrebami obyvateľstva, a vylúčiť ich svojvôľu. Ak by sa aj celá krajina spikla proti ľudskému právu jediného človeka, nemá demokratický nárok mu ho odňať! 
Základnou otázkou je preto, o čom dovolíme ľuďom hlasovať, ako to budeme realizovať, a do akej štruktúry to zasadíme...

Súčasný spôsob sa skôr podobá trhovému marketingu, než niečomu, čo má priniesť reálnu hodnotu. Vyhráva ten, kto sa vie presadiť, a s ním tí, ktorým akoby „kúpil“ lístok. Prípadne aj tí, ktorí ho kúpili jemu. Tam, kde sa ale názor stáva tovarom, vytráca sa dôraz na hľadanie objektivity. Vyzdvihovanie prostých názorov je cestou do chaosu. Každý rozumný človek svoje názory a postoje prehodnocuje a prispôsobuje realite. Korektnosť znamená neustálu snahu byť „konzervatívnym“ pre správne názory, a „liberálnym“ voči nesprávnym.

vízia...
...Predstavme si Slovensko, kde by sa nevolili politické strany, ale priamo ľudia.
Miesto hlasovania za strany presadzujúce rozdielne názory, hlasovalo by sa o dôvere v rozumnosť a úprimnú snahu kandidátov hľadať spravodlivosť a verejné blaho.
Na Slovensku môže byť veľa schopnejších ľudí, ktorých potenciál ostáva absolútne nevyužitým len preto, že neprislúchajú k nijakej politickej strane. Alebo sa len prosto netlačia vpred, lebo opovrhujú krikom, aroganciou a mocou. Aj preto, rozhodnutie, či je niekto súci na kandidatúru do volieb, by nemalo spadať  do jeho vlastnej právomoci. Že sa niekto prekrikuje, ešte neznamená, že kričí pravdu. Ani názor sa nečiní cenným formou vyjadrenia, ale jeho obsahom.

Kto by bol kandidát
Žiadny človek by na politika sám od seba nekandidoval. Ku kandidatúre by viedli len dve cesty.

Na to, aby sa niekto mohol stať kandidátom, bol by navrhnutý od ľudí samotných.
Ľudia by posielali svoje návrhy na jedinečných ľudí, ktorých spoznali, že sú rozumní, vzdelaní, činorodí a počestní. Pokiaľ si tak kedysi mohli ľudia vyvoliť náčelníkov, kráľov, či biskupov, prečo by sme si tak dnes nemohli vyvoliť svojich vládnych predstaviteľov? A mimochodom, nakoľko dokonale nám vlastne súčasná voľba strán zabezpečuje kvalitnú osobnosť?...
Na rozdiel od súčasného spôsobu súťaženia, by takto bolo omnoho ťažšie uplatniť nejaké populistické reklamy. Politické kampane by neexistovali, ale kampaňou by sa stal samotný ľudský život.
Ak by prichádzalo viacero návrhov na konkrétnu osobu, preverilo by sa, čo človek doposiaľ vykonal, akú má minulosť, aké má vzdelanie, a vypočuli by sa svedkovia ktorí ho poznajú. V prípade kladných svedectiev ľudí, doplnených svedectvom jeho práce a života, bola by mu ponúknutá kandidatúra.

Podobne by sa tak mohlo stať, pokiaľ by človek štátu poskytoval rozumné pripomienky, či nápady, pričinil sa inou relevantnou zásluhou, alebo sa osvedčil v politicky zúžitkovateľnej profesii. V takom prípade by mohol byť navrhnutý na kandidatúru aj zhora.

Inými slovami, o poslanecký post by sa bolo treba zaslúžiť ako pracovitosťou, tak bezúhonnosťou.

Ak by bol človek ochotný kandidovať, zistenia o jeho živote, vzdelaní, práci, nápadoch a svedectvá ľudí, boli by transparentne poskytnuté širokej verejnosti. Boli by medializované spolu s jeho názormi na jednotlivé témy, alebo problémy, na ktoré by bol dopytovaný. Kto ho poznal v horšom svetle, mohol by doplniť svedectvo.
Tak by mala verejnosť dostatok informácii a času, upriamiť svoju pozornosť na daného kandidáta. A vo voľbách by sa mohla naozaj demokraticky, slobodne a vedome rozhodnúť pre najväčšie dobro, nie najmenšie zlo, ako sa hovorieva dnes.
Tým by sa zároveň mohla povýšiť skutočná hodnota, a pozdvihnúť dôvera i morálka národa.
Podporila by sa tým aj verejná angažovanosť občanov, ich snaživosť i pracovitosť.
Možno to naznačujem len akosi námatkovo, ale niekde v základoch tejto myšlienky, by tkvelo akési celoštátne výberové konanie. Jeho zásadné kritériá by boli čiastočne stanovenými pevne, a z časti občanmi...

Ľud má demokratické právo kohokoľvek odvolať
Každý človek je do istej miery poznačený nemorálnosťou, ako aj pohodlnosťou. V dnešnom systéme platí známe: „Vyhraj voľby, môžeš „všetko“.“...Len sa treba aspoň ku koncu aktívne tváriť, že niečo robíš, aby ťa zvolili zas...

Preto by bolo dobré ponechať ľuďom praktický nástroj, môcť kedykoľvek, kohokoľvek odvolať a zvoliť zaň náhradníka, ak by sa objavili preukázateľné pochybnosti o politikovej spôsobilosti, záujmoch, alebo by hrozilo verejné pohoršenie. Takáto hrozba visiaca nad každou hlavou, viedla by predstaviteľov k pokore, väčšej zodpovednosti za svoje rozhodnutia, uvážlivosti a snaživosti.
Tak ako orezávaný strom už nerastie do výšky, aby sa vypínal, ale do šírky, aby poskytoval svoje ovocie ľuďom na dosah rúk, a aby bolo aj lepšíe...

Občan sa podieľa na zákonoch
Je možno adekvátnou otázkou, či je súčasná legislatíva dostatočne optimálna.
Minimálne však, čo sa týka možností občana zasiahnuť do zákonodarného procesu, má nanajvýš  tak možnosť referenda, alebo pripomienkovania s podmienkou minimálne 500 podporovateľov. Prípadne sa ešte môže snažiť osobne otravovať nejakého konkrétneho poslanca.

Možno by ale nebolo zlé, keby sa na tvorbe zákonov mohol podieľať občan ešte iným, inšpiratívnym spôsobom. Podmienkou by bola rozumná a podložená formulácia nápadu, či problému.
Akási redakčná posudková kancelária by ich pretriedila. V prípade relevantného a zaujímavého obsahu, by ich sprístupnila všetkým poslancom, povedzme v podobe pravidelných parlamentných novín. Takto by sa mohol naakumulovať potenciál celej krajiny, a ponúkali by sa Národnej rade aktuálne inšpirácie, k tvorbe a úprave pálčivých zákonov... Možno je to úsmevné, ale podstatné je, aby sa mohlo vytvoriť nejaké lepšie „rezonančné“ spojenie medzi občanmi a politikmi. Aby sa  riešili problémy, ktoré sú pre občanov podstatné, a aj najlepším spôsobom.


Demokratické volebné kompromisy...
Kompromis môže byť tým úplnejší, čím lepšie bola uskutočnená vzájomná komunikácia. Veľmi sporne tomuto účelu v súčasnosti slúži prieskum verejnej mienky, ktorý sa stáva pre voliča etalónom, podľa ktorého je mu podsúvané sa rozhodovať.
Ak by bolo možné vytvoriť aktívne spojenie medzi všetkými účastníkmi volieb, umožňujúce im vidieť reálny stav názorov ostatných, a do istého krátkeho času naďalej modifikovať svoju odpoveď, bolo by možné dosiahnuť takmer dokonalý kompromis. Je hlbokou otázkou, ako toho dôveryhodne docieliť...

Ak sa už ale má využívať prieskum verejnej mienky, ako je tomu dnes, možno by zatiaľ postačilo poskytnúť občanom v stanovenom období jednoduchý obecný spôsob na vyjadrenie svojho predvolebného postoja, na pošte či úrade. Kto by mal záujem zapojiť sa, dal by váhu celoštátnemu predvolebnému prieskumu, ktorý by mohol byť dôveryhodnejším, než je tomu dnes. Ak by občan chcel právo na kvalitné informácie, musel by sa o ne prv sám pričiniť.

Nové voľby?
Súčasné voľby umožňujú paradox, že môže byť zvolený ten, ktorého nakoniec chcela len menšina. Na zamedzenie zvolenia varianty, ktorú väčšina ľudí nechce, mohol by byť prítomný protihlas, ktorým by občan mohol vyjaviť aj výslovnú nedôveru kandidátom. Hlasy, aj protihlasy by sa brali do komplexnej úvahy, a vytýčili tak, ktorí kandidáti požívajú celkovo skutočne najväčšiu dôveru národa.
Tento protihlas by nemusel volič vôbec využiť, pokiaľ by takého kandidáta nepoznal...
Bolo by to možno realizovateľné aj cez hodnotiacu stupnicu. Volič by na nej určil, do akej miery kandidátovi dôveruje.
Alebo cez poradový rebríček. Volič by určil, v akom prioritnom poradí je ochotný niektorých kandidátov akceptovať...
Takto nejako by sa zrejme mohli zabezpečiť naozaj demokratické voľby. Respektíve, ich výsledok by sa k nim serióznejšie približoval, než je tomu dnes.
Muselo by sa ale v prvom rade chcieť odstrániť naše súčasné volebné demokratické paradoxy. Potom by sa iste nejaké, možno aj lepšie,  riešenia našli. Základom by však vždy bola komplexná otázka. Nie len koho je volič ochotný akceptovať, ale koho aj nie...
Možno by sme boli šokovaní, keby sa napríklad k minulým voľbám dalo doplniť, koľko percent voličov bolo proti daným stranám...

zhrnutie podstaty sna...
-Najdôležitejším teda je, aby človek čo najpresnejšie mohol vedieť medzi kým sa rozhoduje, a koho si volí.
-A aj to, aby sa kandidatúra uskutočňovala takým selektívnym spôsobom, ktorý by vzbudzoval pre občanov najväčšie dobro. Potom by sa voliči nerozhodovali v takých extrémnych výkyvoch, ako to poznajú a popisujú sociológovia. Málokto si totiž uvedomuje, že to vypovedá práve o občanovi, ktorý v zúfalstve temnôt nevedomosti, intuitívne hmatá rukami do všetkých strán. Je dôležité, aby sa voliči čo najmenej museli rozhodovať podľa intuície a emócii, a mohli si urobiť čo najobjektívnejší názor.
-Je dôležité, aby sa zabezpečilo, že politik naozaj do politiky vstúpi so vznešenými motívmi, a nie kvôli kariére, majetku, či peniazom.
-Je potrebné, aby mali občania na zvoleného človeka funkčnú „páku“, a v prípade nutnosti ho mohli nahradiť.
-Je potrebné vylepšiť spojenie medzi politikmi a občanmi, aby nie len občania vedeli, čo politici robia. Ale aby aj politici mohli lepšie naslúchať, kde občania vidia najpálčivejšie nedostatky, a aké by možno aj vedeli navrhnúť riešenia a vylepšenia.
-Voľby musia odrážať vôľu občanov čo najobjektívnejšie.

Vylepšenia by nemuseli byť náhle, mohli by sa implementovať postupne.
Na čom však vždy záleží najviac, je skutočná vôľa politikov vylepšiť systém, pre najvyššie dobro krajiny a jej občanov.
Inak sa stane jedinou nádejou na návrat zo zcestia referendum, s rozumne formulovanými otázkami...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako sa z mafiánov stávajú ctihodní občania

Mafiánom pomáhajú kontakty s políciou.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Všetko zadarmo, Fico sa vrátil

Šéf Smeru je späť, skúša starú formu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Súd podľa Fica

Fico svoj návrh nemyslí celkom vážne.


Už ste čítali?